close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Jerome David Salinger - Catcher In They Rye

9. května 2007 v 17:54 |  FUCKED off
Ach. Áno. Obľúbená kniha psychopatov.

...Ak to fakt chcete počúvať, predovšetkým asi budete chcieť vedieť, kde som sa narodil, aké som mal detstvo, čo robili moji rodičia pred mojím narodením a podobné kraviny podľa vzoru Davida Copperfielda, ale aby som vám pravdu povedal, vôbec sa mi o tom nechce rozprávať. Je to, po prvé, otrava a po druhé, moji rodičia by najmenej dva razy za sebou zinfarktovali, keby som niečo prezradil z ich súkromného života. Na také voľačo sú veľmi citliví, najmä otec. Inak sú celkom fajn - to nevravím -, ale sú hrozne citliví. Okrem toho vám nemienim rozprávať celý svoj mizerný životopis od a do zet. Porozprávam vám len o tých bláznivých dňoch okolo Vianoc, keď som sa zosypal, musel prísť sem a dať si pohov. Viac som nepovedal ani D. B., a to je náhodou môj brat. ...
...Prišiel som o niečo skôr, a tak som si sadol na jednu koženú pohovku v hale pod hodinami a obzeral si baby…bol na ne fantastický záber, ak viete, ako to myslím. Ale dosť ma to ubíjalo, lebo som musel stále myslieť na to, čo sa asi s nimi všetkými stane. Teda keď vyjdú zo stredných a vysokých škôl. Dalo sa čakať, že sa zväčša povydávajú za nejakých tupcov. Za chlapíkov, ktorí v jednom kuse rozprávajú o tom, koľko benzínu žerie to ich sprosté auto. Za chlapíkov, ktorí sú otrávení a zlostní ako malé deti, keď ich nabijete v golfe alebo dokonca aj v obyčajnom pingpongu. Za chlapíkov, ktorí sú hrozní škrobi. Za chlapíkov, ktorí nikdy nečítajú knihu. Za chlapíkov, ktorí sú strašne nudní...
…naplašil som sa, že od tých kúskov ľadu, čo som mal vo vlasoch dostanem zápal pľúc a zomriem. Strašne mi bolo ľúto mamy aj otca. Najmä mamy, lebo tá sa ešte vždy nespamätala z Allieho smrti. Predstavil som si, ako nevie, čo si má počať s mojimi oblekmi, športovým výstrojom a ostatnými haraburdami. Jedno ma na celej veci utešovalo. Vedel som, že Phoebe na môj sprostý pohreb nepustia, lebo je ešte decko. To jediné má utešovalo. Potom som si predstavil, ako ma celá tá banda pichne na nejaký blbý cintorín a ako tam budem ležať pod nejakým náhrobkom, na ktorom bude vyryté moje meno a tak. Obklopený samými umrlcami. Bohatstvo, keď je raz človek mŕtvy, tak má večné veky po chlebe. Keď raz naozaj umriem, pevne dúfam, že sa nájde nejaký rozumný človek, ktorý ma jednoducho hodí do rieky alebo kam. Hocikam, len nech ma nepichnú na nejaký blbý cintorín. V nedeľu ta chodia ľudia a kladú vám na brucho kvety a podobné somariny. Kto stojí o kvety, keď je mŕtvy ? Nikto..


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.