Budúcnosť ľudstva je v mojich rukách,
no ja sa zatiaľ trápim v algebrických mukách.
Možnosti rozptýlenia mám v malíčku všetky,
sledujem štyri malé, fialové fretky.
Môžem si preberať vo vlasoch vši,
ako to prežijem, ja fakt netuším,
Môžem preberať s Janči noviny
a myslieť pri tom na rôzne koniny.
Môžem skladať nejaké slohy,
šak na matiku ja nemám vlohy,
Tak kedy konečne pochopíš,
ako hlúpo ma s tým furt ničíš?
Tak sa ja musím učiť matiku,
neskončím veru v rodinnom podniku.
Poďme radšej riešiť rovnice,
plus, mínus, krát a či kolmice.
Je to všetko strašná nuda,
ani spievať sa mi už nedá.
Nič sa neučím, a fakt nič neviem,
tak aspoň si na chvíľu zdriemnem.
Potom sa však cítim vinná,
tu pomôže len komora plynná.
Nevzdelanou navždy zostanem,
maturita je len môj trápny sen.

Čerpala som až zo samotného dna mojej slovnej zásoby, slovo konina bežne vôbec nepoužívam , vlastne na matike vôbec nevnímam a po 2 minútach znudene usínam ~.~
Nie, s tým sa nechválim.
veľmi pekné... poetická duša x)