Som späť. Pozerala som Vilomeniny...och,huh,hahaha. Lebo tatko mi zobral kábel z modemu, že čo furt sťahujem...šak ja nič, len ten Rock am Ring, ale to som nepovedala, lebo by mi ho už nedal. Proste skvelý večer za mnou je, no.. a som vonku bola 5 a pol minúty asi, lebo šak som si nejako neuvedomila, že je november, tak si dám len mikinu a číny také polorozbité, čo som ich do smetiaka rovno aj hodila..potom som došla na to, že som v nich mala jedinú červenú šnúrku, ktorú vlastním (čo som z mikiny vytiahla v stave núdze ^^ ), ale v koši som sa hrabať radšej nešla, ehm..a tak som sa aj bosá v úžasných modrých ponožkách so žabami prebehla vonku, nevadí..
...zistila som, že sa nemám na čo tešiť, lebo 1/4 roka som sa tešila na koncert a teraz nič.
Potrebujem súrne niečo vymyslieť, lebo..neviem. Fakt, dneska by som už mala ísť spať radšej. Lebo mne drobnosti ako telesná v škole, čerstvé rožky na raňajky a nájdenie nabíjačky na mobil nepomáhajú. Čím to je, čím to je?
Zasa som vo fáze, že sa pýtam sama seba. O chvíľu sa začnem nahlas. Help me, save me, kill me.