
Všetci ma serú. Normálne sa teším do školy. Ráno som si privstala, aby som ceruzkou pokreslila rôzne stupídnosti po stene pri posteli. Ešteže sa ide maľovať. Načo to píšem, nechápem, lebo to bude vyzerať jak v zelenom pekle. Táto stará zelená je ohavná, ale... všetko lepšie, jak ten krikľavý des. Neviem, prečo po tej stene kreslím...z nudy? S umýslom vyprovokovať matku do stavu šialenstva? Lebo som ja v stave šialenstva? Avšak tie jednorožce sú velice vkusné, takže ak mi ich premaľujú, budem kričať. Nebolo by odveci obtiahnuť ich liehovkou...zopárkrát. Pre istotu.
Zmenila som dizájn, lebo ten predtým nebol moc temný, gothic, emo ani in. A možno preto, že nemám čo robiť. Už som si ostrihala končeky vlasov (ehm). Idem si pustiť Theatres Des Vampires a vymyslieť čosi užitočné.
Viem o 111 veciach, čo by som mohla robiť. Ale neviem sa prekonať. Človek vždy tak veľmi chce. A vždy sa tu vynorí nejaké zasraté ale.