
Dnes som ich zjedla 7, aj to len preto, že mi už došiel tuniak. Tuniaka by mali robiť v nekonečnom balení, rovnako aj čokoládu a Májku. Konzervatívnym ľudom sa to nemusí pozdávať, ale nie je nič zlé, ak na Silvestra alebo výročie smrti môjho idola Ľudovíta Š., vďaka ktorému sa s láskou venujem umeleckému písaniu, proste na výnimočné dni, keď ma nebaví spráskať sa a oxidovať vonku, keď sedím doma a pozerám kultúrne programy, jem paštéky. Samotné. Áno, som zvrátená. K dobru mi tiež nepadne, že mám rada špenát, karfiol aj brokolicu, a neznášam pizzu, špageti a ostatné populárne dobroty.
-Ak by niekoho, nedajbože, odradila pokračovať v čítaní dĺžka tohoto článku, musím upozorniť, že je to ten najkvalitnejší článok, aký som kedy vyprodukovala. Že to som už kedysi hovorila? Jednoducho, úroveň môjho blogu sa neustále prudko zvyšuje. Tak buďte cool a čítajte ďalej!-
Takže dnes, 18. augusta, nerobím nič, tvárim sa, že mi je zle, ležím v posteli (Prečo som napísala v posteli? Je hádam jasné, že neležím na zemi alebo vo vani. Ťažká filozofická otázka...) s noutbúkom, pozerám vtipné (občas) české komédie, mama je v nemocnici, čiže sa nemám s kým hádať a to ma sere najviac, držím diétu (ja totižto dokážem zošrotovať všetko v dosahu, a nepriberiem. Kilá naberám pomaly, pustupne, a o to viac zákerne. Myslím, že raz sa zobudím a budem mať 100, ani si to nevšimnem, a budem sa vyžierať ďalej.)
Keďže dnešok je len jeden, rozhodla som sa dobiť si krediť. Už dlho som totiž odbíjala všetkých svojich milencov, akože kamarátky, prezváňačov, babky a iných požiaračov slávy a výhod so mnou spojených, že ja proste nezavolám, aj keby sa mi vymočili na hlavu. Tuná sa dostávam k mojej obľúbenej kapitole: prezváňači. Prezváňať niekomu zo srandy, v dôsledku ťažkej psychickej poruchy, alebo vraj z toho, že prezváňačovi/čke chýbam, je rovnako stupídne, ako pýtať sa "Ako sa máš?". Jedno ani druhé nikomu neprinesie uspokojenie, proste totálne nič. Akurát ho/ju (píšem pre obidve pohlavie, aby som nebola obvinená z dikriminácie, ale tieto ťažké zločiny páchajú hlavne ženské) môžem niekam poslať. Aby som to skrátila, mám konečne z čoho napísať: Jebe ti? Ak áno, prezvoň.
Otec mi zobral kábel z počítača, čiže nemôžem tráviť hodiny pozeraním Queer as Folku (a mala som to tak rozplánované, že stihnem dosledovať všetky série do konca týchto všivavých prázdnin! Som v riti depresii a rozhodne nemám ďaleko k zasamovraždeniu sa.), nemôžem sa úplne prízemne rozrevať, keď nikto nechápe, že Brian všetkým v skutočnosti pomáha, ako Tedd odrbal Emmetta, nemôžem byť nasratá na toho hajzla drzého Huntera...tieto stavy mi naozaj chýbajú.
Tak sledujem OH. Ráno ma na hodinu vážne chytilo synchronizované plávanie. Som trápna už len preto, že viem ledva plávať, aj to jednou nohou plávam a druhou kopem. Tiež dokážem urobiť krivý pretoč s chyteným nosom. Rozmýšľam, akú lichôtku napíšem Dušanovi...Chcem sa dostať na icq, lenže kdesi mi pomizli maily z icq.com, a ja si predsa niečo tak nezmyselné ako icq číslo nebudem pamätať! Lenže nikto z víajpí, čo moje icq majú, nie je na azete, (očividne nepochopili zmysel a výhody simulovania, alebo nemajú počítač v posteli), takže sa k nemu nemám ako dostať. Mohla by som to nejako hľadať, trebárs na icq.com, alebo v iných mailoch, keďže ja ani neviem, na ktorom maily mám icq prihlásené, ale pretvarovanie sa je náročný šport. Áno, som vyčerpaná. Hm, teraz prišiel čas na nejakú obľúbenú rečnícku otázku...takže: Mám ešte čo povedať?
Každú chvíľu mi tu vypadáva pripojenie a nabieha. Ruší ma to. A za 2 týždne sa ide konečne do školy a určite z toho nie je nikto tak šťastný a vzrušený ako ja. Pozor, pozor, tento týždeň končia stávky, či prejdem do 3. ročníka! Pre ľudí, čo sa neboja zariskovať, dávam do pozornosti stávku "Z čoho prepadnem?". 1:1 na chémia vs. matematika. Je cool písať tu sama pre seba. O pár mesiacov si to môžem prečítať znova, zasmiať sa na sebe, mávnuť rukou a plodiť články ďalej.
Chcela som vložiť nejaký duchaplný obrazec so sexuálnym aj intelektuálnym podtónom, k tým mám najbližšie, ale zlý deviantart sa nejako zasekol, vlastne aj písanie ma celkom obmedzuje...písmená mi na obrazovku naskakujú vážne pomaly, túto vetu píšem už asi 4 minúty. Vlastne je už dávno napísaná, ale zatiaľ ju ukázalo len po "ale zl".
...
Už to ide, ale deviantart stále trucuje, takže sem dám oči, akože Pig brother ťa stále vidí.
Hore, tam to lepšie vynikne. Veď som predsa známa svojím estetickým cítením. Myslím, že toto je prelomový článok. Dosť kontroverzný, ale aj veľmi, veľmi inteligentný a "o niečom". Verím, že v každom čitateľovi zanechal hlboké brázdy v srdci, v duši aj na mozgu, že sa nad ním všetci aspoň na chvíľu zamyslia, a....ach, nie, začínam trepať hovná.
(Predchádzajúci filozofickú otázku som si nechala pre seba.)
...
A tak som to odoslala a spokojná išla zbierať prádlo z balkóna, ale ja nie som typ, čo si všetko necháva pre seba, čiže musím svoje myšlienky zdieľať naďalej. Jednoducho musím, prepáčte, nemôžem za to. Náš vzhľadný barák idú zatepľovať, takže je jasné, že v okolí pribudlo strašne veľa šukézkov, označila som ich "Feshi 1 - Feshi 5". Sú to študenti alebo absolventi stredného odborného ústavu stavebného. Neviem sa dočkať, kedy budem mať lešenie aj cez okno na detskej. Môžeme tráviť hodiny rozprávaním sa o malte a blate, alebo iných stavebných materiáloch, či čo sa v tej škole učia. Nemám potuchy, čo sa učí v mojej škole, takže hento nech odo mňa nikto nechce.
Ale som rada. Mnohí ma majú za bohyňu. Nedávno mi prišla správa, autor sa asi hanbí napísať verejne, takže, ak si ma ešte znenávidel, čo urobíš isto teraz, zdravím!, že ma obdivuje, ako dokážem napísať taký dlhý článok. Odpísala som, že je rozdiel napísať dlhý článok a kvalitný článok, z čoho dotyčný usúdil, že som ho urazila, tak sa urazil. Stratila som svojho jediného fanúšika. Ale ja náhodou čosi viem. Jeden môj ex-spolužiak, Števo sa volal, penisom Pipom ho prezývali, písal sloh na tému "Môj najväčší zážitok". Dopodrobna opísal, ako bol s babkou a dedkom v hore zemiaky piecť. A napísal to v jednej vete na celú A4 stranu! Použil jednu jediné vetu, bez čiarok!!! Proste toto je umelec...Áno, aj negramotní ľudia dokážu tvoriť cenné diela...kdeže ja. Ľúbim sa za svoju skromnosť a dobrotu.
Dnes som preslávila Štefana, zajtra to môžeš byť ty!
Trochu mi ten slogan príde taký odveci, ale nevadí. Ľudia musia vedieť, že som láskavá a prichodím v mieri, a ak ma nikto nedráždi, mlátim nevinných iba občas.
Chcel som poznamenať mnoho poznámok, ale od dojatia na to nemám silu. Niečo také precítené som už večnosť neprečítal...