Nasrať na všetko. Aááááá. Zajtra koncert, a šak čo, samozrejme, že nemôžem, lebo sa uvidí po vysvedčení. Potom neuvidím tak pol roka nič, ale pohodička lesná. Inokedy by ma to ani nenasralo, ale teraz idú všetci. Dobre, nie je to IAMX a je dosť možné, ba jasné, že 3 groše ešte budú mať koncerty, ale aj tak. AAAAAA. V marci sa ide na Sitňan, a nie, že nie. A Mona ideš, lebo za 1. ma nepustia s ehm ehm ehmm cudzími (nestačí, že poznám ja? A ešte ma nikto z nich nezapichol ani neponúkol heroínom), a za 2. dáš na mňa pozor. Vieš, aby ma neudupali ostatní, čo sa všetci čudujú, ako by ma mohol ktosi udupať, ale tak mati nevysvetlíš. V tom lepšom prípade. V horšom, aby som si nepichala alebo nevyjebávala na hajzloch, alebo čo. Ja viem, že na koncertoch (ak to zrovna nie je koncert klasickej hudby) to nebýva ružové (Pišta, Pišta!, EHMEHMEHM v P....), ale, preboha, nie som Simona alebo neviem. Čo.
Hovno.
Ona si myslí, že ma pozná, že vie, čo by som stvárala. Akože. Chápe sa. Neverí mi. Dokedy ma mienia takto držať? Myslím, že je najvyšší čas začať sa osamostatňovať a čo je lepšie, ako punkový koncert?
Hovno.
Idem si umyť tašku, lebo som socka bez rovnakých ponožiek a s ogrcanou taškou. Prisámfakt to vyzerá ako grcka.
Alebo tam predsa len nacapím nášivky. Už aby došlo to oné, môžem mať viac špinavých vecí a nikto ani nebude vedieť.
Dovi, dopiče.
Hahaha, dobre bolo :) To udupanie je blbosť a tiež som nikdy nevidel niekoho súložiť hentak. Hahaha.